Máte deti? A nemáte niekedy taký dojem, že sú… rozmaznané, alebo nevďačné, že majú toľko vymožeností hier a na jedenie? – od výmyslu sveta… a keď dieťaťu ponúknete jogurt – ohrnie Vám nos?

Predstavte si mamku, ktorá je na tom tak biedne, že kúpila na Vianoce svojim 3 deťom pod stromček 3 jogurty s nejakými tými nasýpacími „srandami“ na vrchu…

A ostatné darčeky boli len z druhej ruky – to čo „pre nás“ už nebolo dosť dobré….

Sama som bola svedkom, keď dostali piškóty. Tú radosť si neviete predstaviť. A vďaku, úslužnosť, skromnosť… toto sú chvíle keď sa zamýšľam, či v snahe o lepší život sa k lepšiemu naozaj i blížime.

p. Monika je matka 3 detí, ktorá žije v domčeku z 20-tich rokov minulého storočia. Dve izby jedna kuchynka. Otec je nezamestnaný a mamka pracuje len príležitostne. Žijú „ako sa vraví“ pánu Bohu za chrbtom, bez možnosti dochádzania do práce, a tak si prácu hľadajú len v mieste svojho bydliska. Situácia sa zhoršila, keď otca zobrali do väzby pre neplatenie výživného. Mala som možnosť s ním byť, pôsobil ako slušný človek, i keď starosti, „skutočné“ starosti, na pleciach privedú jednoduchšieho človeka i na nie celkom kóšer riešenia. No bolo by ťažké veru niekoho súdiť? Deti majú vychované ukážkovo. Monika sa o deti stará a venuje sa im. A deti jej vo všetkom pomáhajú. Pristihli sme ich ako ocino rúbal drevo a mamka a deťmi odnášali – ukladali. Pomáhame finančne i materiálovo – rodinka, však pri všetkej skromnosti sa čochvíľa znova postaví na vlastné…